Niekto pri spaní škrípe zubami, iný kope alebo rozhadzuje rukami

Problémy so spánkom má takmer polovica ľudí. Môžu byť rôzneho charakteru. Súčasná medicína diagnostikuje až 80 porúch spánku. Najčastejšou je chronické chrápanie a nespavosť - diagnóza dnešnej spoločnosti. Nielen neschopnosť zaspať je veľkým problémom. Rovnako sa trápia aj ľudia, ktorí trpia tým, že spia príliš veľa.

Určite každý raz zažil noc, kedy sa prevaľoval z boka na bok, počítal ovečky a napriek tomu zaspať nevedel. Na druhý deň po takejto noci je človek ako podťatý, neschopný pohotovo uvažovať a každá činnosť mu spôsobuje problémy. Ak je nocí viac, pocíti to "nespáč" a vďaka jeho pocitom aj okolie. Dlhodobá neschopnosť regenerácie organizmu počas spánku vážne poškodzuje zdravotný stav človeka.

"Nespavosť môže byť krátkodobá, prechodná - vyvolaná stresmi, telesným ochorením, zmenou prostredia. Takýto druh obyčajne v priebehu dvoch troch dní pominie. Ak človek nespí dve noci, je namieste zobrať si vhodnú tabletku na spanie, aby prerušil nespavosť, ktorá by mohla prerásť do ťažko liečiteľnej chronickej formy," vysvetľuje odborná asistentka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a FN L. Pasteura v Košiciach a predsedníčka Sekcie pre štúdium porúch spánku pri Slovenskej neurologickej spoločnosti MUDr. Mária Tormašiová PhD. Problematike porúch spánku sa venuje už vyše 8 rokov.

Aké príznaky charakterizujú nespavosť? "Ak človek ťažko zaspáva, čo by mal normálne stihnúť do 30 minút. Problém je aj to, ak sa v noci opakovane prebúdza. Ale aj to, keď sa zobúdza veľmi skoro a spánok je tak prikrátky (menej ako 6 hodín). No dĺžka spánku je u každého individuálna." Príčinu nespavosti možno hľadať v množstve rôznych aspektov. Od genetických dispozícii, po stres, psychické problémy, užívanie niektorých liekov, nečisté svedomie, až po nevhodnú posteľ. Môže byť aj dôsledkom chemickej nerovnováhy v mozgu. Častejšia je u žien a u intelektuálov, zhoršuje sa vekom.

"Najčastejším typom chronickej nespavosti je psychofyziologická nespavosť, ktorú môže spustiť nejaká stresová situácia. Keď stres pominie, nespavosť ostane." Takýto človek má už cez deň obavy z toho, že v noci nebude spať. Desí sa predstavami, ako sa zase bude prevaľovať na posteli a ako na ďalší deň bude zničený... "Vytvára sa bludný kruh. Tomu už hovoríme naučená nespavosť, ktorá sa veľmi ťažko lieči. V tomto prípade môže byť úzkosť a depresia už odrazom nespavosti."

Škrípu zubami

Problém nespavosti je celosvetový, lebo vyplýva z momentálneho spôsobu života. Aktívny život súčasného človeka sa posunul do neskorých nočných či skorých ranných hodín. Veď je toľko zaujímavých vecí, na ktoré ľudia cez deň nemajú čas. Televízny program, internet, nočné bary... Človek si životosprávou môže posúvať čas zaspávania do tej miery, že sa mu už nedarí zaspať v spoločensky priateľnej dobe. "Zaspáva až okolo druhej, tretej alebo štvrtej nad ránom. Porucha sa vyskytuje najmä u intelektuálov, ktorí počas noci pracujú, alebo u študentov počas skúšobného obdobia. Je potrebné stanoviť správnu diagnózu, lebo takí ľudia sa často liečia neúspešne na klasickú nespavosť. Posun spánkovej fázy sa dá dobre ovplyvniť spánkovým hormónom - melatonínom."

Okrem ľudí s posunutou spánkovou fázou existujú aj takí, ktorí trpia predsunutou spánkovou fázou. Opäť si ju zapríčiňujú sami. Tým, že idú spať o 18. hodine, sa zobúdzajú už hodinu po polnoci. Na tento problém sa sťažujú najmä dôchodcovia. "Sťažujú sa na nespavosť, no to nie je nespavosť. Oni si odspali napr. svojich sedem hodín, ale v nevhodnom čase. Je potrebné naučiť sa spať neskôr."

Aj neustále pohybovanie nôh v posteli môže zapríčiniť nespavosť. "Syndrómom nepokojných končatín trpí päť až 10 % populácie. Je to stav, keď človek, ktorý si ľahne, alebo je v pokoji, pociťuje mravenčenie, zášklby a iné nepríjemné pocity v dolných končatinách. Tie ho nútia k pohybu, lebo pri ňom ustupujú," opisuje MUDr. Tormašiová jeden z fyzických "rušiteľov" spánku. Tento neurologický problém sa dnes dá liečiť farmakami.

Sú ľudia, ktorí v spánku škrípu zubami. Strašidelný zvuk je nepríjemný nielen pre vedľa spiaceho partnera, no aj pre samotného človeka, ktorý si týmto neduhom (bruxizmus) zoderie zuby. Porucha sa dá liečiť okrem iných postupov aj špeciálnou pomôckou, vyrobenou stomatológom, ktorá sa vkladá medzi zuby.

Medzi poruchy spánku patria aj tzv. nočné mory a námesačníctvo. Nerozpoznanou poruchou spánku je aj porucha správania v REM spánku. "Títo ľudia najmä v druhej polovici noci vykrikujú zo sna, útočia na spoluspiaceho partnera, rozhadzujú rukami, padajú z postele a môžu byť agresívni. Jednoducho - hrajú svoj sen. Môže to byť aj predzvesť iného ochorenia. Často sa spája s príchodom Parkinsonovej choroby. Porucha sama o sebe sa dá veľmi dobre liečiť."

Narkolepsia

Zaujímavou a menej známou skupinou porúch spánku je nadmerná denná spavosť. Existujú "zvláštni" ľudia - narkoleptici, ktorí zaspia ako uťatí, pri akejkoľvek činnosti. Napríklad pri jedení polievky takémuto človeku spadne hlava do taniera. Alebo z ničoho nič zaspí pri chôdzi, narazí do stĺpa. Bežne zaspávajú v čakárni u lekára, na prednáškach, ale aj za volantom.

"Narkolepsiu charakterizuje náhly spánok, ktorému ľudia nevedia odolať. Trvá krátko - 15 až 20 minút a človek sa preberie s pocitom vyspania a osvieženia. Tento pocit trvá asi dve hodiny a potom človek opäť zaspí. Do obrazu narkolepsie môže patriť aj náhla svalová slabosť, najčastejšie podmienená emóciami." Narkoleptik sa musí vyvarovať prudkých výbuchov citov. Stačí, ak na druhej strane ulice zbadá človeka, ktorému sa úprimne poteší. Chce mu zakývať, no náhle mu ochabne celé telo, podlomia kolená a spadne. Na pár sekúnd môže stratiť aj reč, nie však vedomie.

"Spôsobuje to tzv. REM spánok, ktorý sa včlení do bdelosti a je typický stratou svalového tonusu. Niektorí pacienti s narkolepsiou majú pri zaspávaní alebo prebúdzaní stav, keď vedia, že nespia, ale nevedia sa pohnúť. Takýto stav je veľmi nepríjemný a prežíva sa veľmi dramaticky. Ľudia pri ňom majú strach zo smrti. Akonáhle však pocítia podnet z okolia, podarí sa im rozhýbať časť niektorého svalu, tak problém pominie. Hovorí sa tomu spánková obrna." Je nielen príznakom narkolepsie, ale vyskytuje sa aj u zdravých ľudí pri nadmernom strese. Môže sa objaviť len raz v živote, napríklad počas skúškového obdobia, alebo aj opakovane.

Narkoleptika pri zaspávaní a zobúdzaní môžu trápiť spánkové halucinácie. Má pocit, že sa v spálni pohybuje záclona, že je s ním niekto v miestnosti. Jeho nočný spánok nie je kvalitný, zobúdza sa na živé farebné sny, ktoré sa zvyknú opakovať. Touto chorobou trpí 0,2 % populácie. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku, najčastejšie však v období puberty a okolo 30 až 40 roku života.

Spala mesiac

Ďalšiu skupinu nadmernej spavosti tvoria ľudia, spiaci 12 a aj 16 hodín denne. Napriek množstvu prespaných hodín sa spáčom z postele vstáva ťažko. Nevedia sa zobudiť na budík, preto ho mávajú položený na tanieri s lyžičkami. Zobudiť ich často vedia len rodinní príslušníci. "Ranný rituál vykonávajú v polospánku a pomáha im len studená sprcha. Napriek tomu, že spali dostatočne dlho, opätovne v priebehu dňa zaspávajú, predovšetkým pri monotónnych činnostiach. Tomu spánku sa dá odolať, ale obyčajne si takýto človek vyhľadá možnosť si cez deň pospať hodinu i dve. No nezobudí sa s pocitom osvieženia."

Nadmerná denná spavosť sa u niektorých ľudí objavuje v epizódach. "Niekedy bez akejkoľvek príčiny, inokedy po prekonaní nejakého vírusového ochorenia. Spia 18 hodín a celý deň trávia na prelome spánku a bdenia." Väčšinou sú teda v posteli. Opustia ju len v prípade potreby na toaletu a aby sa narýchlo najedli. Takýto záchvat spavosti trvá minimálne tri dni a môže aj niekoľko týždňov. "Mali sme pacientku, ktorá spala v kuse mesiac. Ako to z ničoho nič začne, to na niekoľko mesiacov ustúpi, pričom v priebehu roka sa stav najmenej dvakrát zopakuje. Choroba môže byť spojená s bulímiou (nadmerným nekontrolovaným príjmom potravy) a hypersexualitou. Častejšie postihuje mladých a mužov." Niektoré typy nadmernej spavosti možno liečiť medikamentózne - psychostimulánciami a antidepresívami.

MUDr. Tormašiová s MUDr. Feketeovou a prof. MUDr. Viliamom Doničom, PhD. vyšetrujú pacientov na polysomnografe, špeciálnom prístroji merajúcom kvalitu spánku. Nachádza sa v Spánkovom laboratóriu vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave Sv. Lukáša v Košiciach. Vďaka tomu, že meria viaceré fyziologické funkcie človeka počas spánku, lekári vedia spánkovú poruchu presne diagnostikovať a liečiť.

Niekoľko praktických rád

Ľudia, ktorí majú problémy s nespavosťou, by mali dodržiavať tzv. spánkovú hygienu. Kávu nepiť po 14. hodine, večer príliš nejesť, pred odobratím sa do postele nevykonávať žiadnu namáhavú psychickú alebo fyzickú činnosť, nečítať v posteli. Ak nezaspia do pol hodiny, je potrebné opustiť lôžko a zaoberať sa jednotvárnou činnosťou. Znovu sa odobrať do postele vtedy, keď na nich príde ospalosť. Spálňa by mala byť vyvetraná, s teplotou od 18 do 21 stupňov, odhlučnená a zatemnená. Nespať cez deň. Na televízor v spálni treba zabudnúť. Nežiadúcim elementom je aj tikot hodín. MUDr. Tormašiová neodporúča preháňať s navádzaním spánku pomocou rôznych rastlinných čajíkov, pretože sú väčšinou močopudné a s tým súvisiaca fyziologická potreba nočný spánok ruší.

Stres z operácie i z nemocničného prostredia spôsobil, že 45-ročný muž začal mať poruchy spánku

Namiesto spánku sa prehadzoval, v noci sa budil a už nezaspal

S nespavosťou zápasí takmer 40 % populácie. Zapríčiňujú ju vrodené dispozície, nesprávna životospráva, lieky, choroba i stres. Pacientom MUDr. Tormášiovej je aj pacient (nechcel byť menovaný), u ktorého sa chronická nespavosť vyvinula zo stresovej situácie.

"Neviem sa poriadne vyspať už tri roky. Začalo sa to v nemocnici po operácii žlčníka. Nevedel som zaspať, preto som si vypýtal tabletku. To som robil dovtedy, kým ma z nemocnice nepustili domov," spomína Peter, 45-ročný vysokoškolsky vzdelaný muž.

Stres z operácie a nemocničného prostredia spôsobil, že bez tabletky na spanie nedokázal zaspať. Preto sa Peter tešil sa na návrat domov, že sa konečne opäť dobre vyspí. Doma ho už netrápili žiadne zdravotné a ani psychické problémy. Napriek tomu zaspať nevedel. "Tri dni som skúšal zaspať bez tabletiek. Chodil som spať o 22. až 23. hodine, no dlho som sa len prehadzoval. Nejako som zaspal, no v noci som sa opäť prebudil. Už som len pozeral, koľko je hodín. Na pohode mi nepridalo, keď som videl, že sú iba dve či tri hodiny po polnoci. Do rána som zaspal iba málokedy."

Bolo to neznesiteľné. Peter vstával neoddýchnutý, nervózny a cez deň bol strašne unavený. Nespavosť skúšal liečiť pomocou všelijakých "zaručených" domácich receptov. Raz to boli čajíky, mlieko s medom, inokedy niekoľko oťapujúcich štamprlíkov. "Alkohol mi prechodne pomohol. S ním som dokázal rýchlejšie zaspať. V noci som sa však aj tak prebúdzal."

Peter vedel, že takto to ďalej nejde. Zašiel preto za obvodným lekárom a dal si predpísať tabletky na spanie. Užíval ich celý mesiac. Zaberali čoraz menej, preto si množstvo tabletiek postupne navyšoval. "Zistil som, že aj napriek liekom spím len štyri alebo päť hodín. Cez deň som sa nedokázal sústrediť na prácu, začal som mať konflikty na pracovisku i v rodine. Obvodný lekár mi nevedel pomôcť. Tak som si musel pomôcť sám. Spánkové laboratórium som si našiel na internetovej stránke."

Vyšetrenie u neurologičky a na polysomnografe ukázalo, že Peter trpí chronickou nespavosťou. Má predĺženú fázu zaspávania o dve hodiny a po hodine spánku sa opakovane zobúdza. Fáza bdelosti sa striedala s fázou spánku. Efektivita jeho spánku bola 38 %, čo znamená, že v kuse spal len asi dve hodiny.

Liečba prebiehala a ešte prebieha v spolupráci s psychiatrom. Ten síce u Petra vylúčil psychickú poruchu, ktorá by mala za následok nespavosť, no bez jeho pomoci by nebola účinná. Psychiater mu navrhol postupy, ktoré by ho mali znovu naučiť zaspávať. "Zo začiatku som spolu s týmito postupmi užíval aj tabletky na spanie, ktoré som postupne redukoval. Po polroku som začal lepšie zaspávať a v noci som sa menej často prebúdzal. Dokázal som zaspať už po trištvrťhodine." Spánok sa síce nedostal do normálnych koľají, ale nabral na kvalite. Peter spí už päť až šesť hodín. "Pre časovú zaneprázdnenosť sa mi nedarí stále dodržiavať nariadené postupy a znovu sa mi spánok zhoršil."

Podstata liečby chronickej nespavosti spočíva v úplnom nahradení liekov na spanie psychoterapeutickými postupmi. Liečba je zložitá a dlhodobá, môže trvať aj niekoľko rokov. Veľakrát sa stáva, že pacienti nemajú dostatok trpezlivosti, pretože jej efekt je zo začiatku nepatrný. Ako vo všetkom, aj v tomto prípade sa oplatí vydržať.