Prehadzujete sa každú noc v posteli a nie a nie zaspať? Alebo sa uprostred noci prebudíte a ste hore až do rána? Nie ste jediný. Váš problém má aj odborné lekárske pomenovanie: insomnia, čiže nespavosť.

Komik Jaroslav Dušek sa na predstavení divadla Vizita posťažoval: „Já celé dni nespím a v noci nemohu bdít." Povedzme však, že väčšina z nás v noci vyhľadáva spánok, pretože ten je pre organizmus prirodzený. „Naučte sa zhlboka dýchať, vychutnávať jedlo a naozaj spať, keď spíte," radí spisovateľ William Saroyan.

Podľa amerického psychológa Roya Baumeistera sa napríklad v spánku obnovuje schopnosť odolávať pokušeniam. Aj známe príslovie hovorí: „Ráno múdrejšie večera", lebo spánok najlepšie vyčistí hlavu. Lenže, keby to bolo také jednoduché. Rôznymi poruchami spánku trpí vo svete tridsať až štyridsať percent dospelých, pričom viac sú postihnuté ženy a starší ľudia. S krátkodobou poruchou spánku sa stretlo takmer 95 percent populácie. Väčšina nespavcov trpí viacerými symptómami súčasne - ťažko zaspávajú a často sa budia.

Približne 39 percent populácie v Európe trpí dlhodobou nespavosťou, z čoho 51 percent obyvateľov máva ťažkosti so zaspávaním, 47 percent z nich sa v noci bezdôvodne zobúdza a 38 percent sa prebúdza nadránom. Stres, zhon, zvýšený tlak na pracovné výkony, ekonomické a hlavne rôzne rodinné problémy - to všetko sú faktory, ktoré sa podpisujú na nedostatočnej kvalite spánku. Až päť percent ľudí v civilizovanom svete trpí zas nadmernou dennou spavosťou. Tá sa zo sociálneho hľadiska znáša horšie ako nespavosť, ovplyvňuje sústredenie a pracovné výkony a priamo súvisí s nespavosťou. Vzniká totiž väčšinou vtedy, keď je spánok v noci nekvalitný.

Zaspíte do tridsať minút?

Poruchy spánku sa prejavujú rôzne. Pri zaspávaní - ak zaspávanie trvá dlhšie ako tridsať minút, problémové zotrvávanie v spánku - viac než štyri prebudenia počas noci, ktoré trvajú dlhšie ako tri minúty, výpadky dychu pri spaní, alebo narušený rytmus spánku a bdelosti pri práci na zmeny. „Kvalita života ľudí trpiacich nespavosťou je porovnateľná s pacientmi postihnutými rakovinovými nádormi," tvrdí bádateľ Alexander Blau z berlínskej kliniky Charité.

Každá bezsenná noc vraj mení schopnosť bdelosti a koncentrácie, akoby mal človek v krvi 0,8 promile alkoholu. Okrem toho koža, oči a imunitný systém sa môžu regenerovať iba vtedy, keď telu dožičíte dostatok spánku. Nespavosť zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia tráviaceho ústrojenstva, bolesti hlavy, krku a chrbta. U postihnutých nespavosťou je štyrikrát vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie a úzkosti a výrazne vyššia pravdepodobnosť návyku na alkohol. Nedostatok spánku vedie k narúšaniu látkovej výmeny, trávenia, hospodárenia s hormónmi a mozgovými funkciami. Nespavosť je takisto príčinou zníženia imunity. Poruchy spánku sú zodpovedné za 35 až 50 percent dopravných nehôd.

Lieky na spanie?

Spánok môžu rušiť aj vonkajšie faktory. Zmena prostredia, postele, kašeľ, dýchavica, časté nočné močenie, potenie, bolesti a stavy emotívneho napätia ako nepríjemná správa, hádka, odchod na cestu, nadmerné telesné a duševné vyčerpanie. Asi 70 percent populácie udáva problémy so spánkom, keď ich čaká náročný deň alebo takýto deň prežili, spia v hoteli alebo zmenili časové pásmo.

Až dve tretiny ľudí, čo trpia rôznymi poruchami spánku, tento problém nijako neriešia. Lieky, hypnotiká, by mali byť krajným riešením a nemali by sa užívať pravidelne dlhšie ako štyri týždne. Treba najprv zistiť a odstrániť príčinu nespavosti. Mnohé poruchy spánku sa dajú odstrániť alebo zmierniť dodržiavaním spánkovej hygieny. Pri poruchách spánku pomáha veľa pohybu na čerstvom vzduchu, valeriána lekárska a chmeľ.

Mimochodom, spánkom strávi priemerný človek osminu života. Za posledných sto rokov sa skrátila priemerná dĺžka spánku o jeden a pol hodiny a odborníci hľadajú súvislosti tohto javu aj s predĺžením dĺžky života. Známy miliardár Donald J. Trump radí nespať dlhšie, ako musíte. Sám spáva najviac štyri hodiny. „Idem spať okolo jednej a vstávam o piatej, práve včas, aby som si prečítal noviny."